Alebo ako si splniť aj veľmi veľké sny
Na počiatku bol sen
Každá dlhá cesta začína prvým krokom
Mravčia práca
Ako prvé sme zformulovali nepriestrelné argumentárium. Súbor dôvodov, ktoré potom omieľame na každom stretnutí. Na prednáškach, v médiách, so študentmi, občas sa pritrafí predstaviť myšlienku vstupu SR do ESA aj nejakému politikovi. Kontaktujete ministra školstva za ministrom školstva. Tí sa však bohužiaľ pri moci striedajú rýchlejšie než kozmonauti na ISS. Takže to začneme vysvetľovať naozaj všetkým. Modrým, červeným, a aj všetkým ostatným. Raz to predsa vyjsť musí!
Cítime, že táto námaha má pre našu krajinu zmysel. Vo vesmíre má Slovensko totiž bohaté skúsenosti, a ako jedna z mála krajín sveta aj vlastného kozmonauta. Sme rozhodnutí stoj čo stoj priviesť Slovensko do ESA a priniesť tak pre našich študentov, vedcov i podnikateľov nové príležitosti. Výskum vesmíru a vývoj kozmických technológií je totiž novým, tzv. emergentným hospodárskym sektorom a sme presvedčení, že Slovensko na to má! Má na to ľudí, technickú infraštruktúru aj skúsenosti. Slovensko jednoducho patrí do ESA.
Chodíme za každým, kto by nám mohol byť naklonený. Organizujeme prednášky, semináre, stretávame sa s firmami, chodíme na školy. Učíme sa, ako to robia v okolitých krajinách – v Čechách, v Poľsku i Maďarsku, ktoré s ESA spolupracujú už dlhé roky. Postupne sa pridávajú ďalší podporovatelia a členská základňa sa rozrastá. Je nás už viac než päťdesiat.
Aby však nezostávalo len pri rečiach, okrem osvety a popularizácie sme začali do vesmíru lietať aj na vlastných zariadeniach. Pravda, najprv len do stratosféry – na meteorologckých balónoch známych ako JULO (nazvaných po Júliusovi Satinskom). Tieto stratosferické balóny nás naučili mnohé zručnosti z oblasti rádiovej techniky, elektrotechniky, meteorológie a tiež z oblasti legislatívnej regulácie letovej prevádzky v SR 🙂
Pri stratosferickom lietaní sme od začiatku kládli dôraz na jeho jednoduchú a zrozumiteľnú komunikáciu verejnosti. Presne tak, ako to robí NASA so svojimi projektmi, keď sa pripravuje na nejakú misiu a žiada vládu o podporu. Hoci sme projekt JULO financovali z našich vlastných rodinných rozpočtov, oplatilo sa. Otvorilo nám to totiž bránu k ďalšej spolupráci s rôznymi inštitúciami doma i v zahraničí, a získali sme množstvo skúseností s vývojom technológií určených na činnosť v extrémnom prostredí – teda aj vo vesmíre.
Prvá slovenská družica skCUBE
Je rok 2011 a na ceste do vesmíru robíme ďalší vážny krok: štartujeme projekt prvej slovenskej družice skCUBE. Chceme do vesmíru naozaj letieť – a najlepšie rovno s vlastnou družicou! Vieme totiž, že hoci sa slovenskí odborníci v minulosti podieľali na konštruovaní súčastí československých resp. zahraničných družíc, od získania samostatnosti v roku 1993 naša krajina zatiaľ nevypustila na obežnú dráhu teleso, ktoré by bolo kompletne navrhnuté, skonštruované a riadené z územia Slovenskej republiky.
Je to tiež skvelý spôsob, ako Slovákom znova pripomenúť, že vesmírny výskum na Slovensku nie je žiadne sci-fi. Okrem toho veríme, že projekt bude motivovať mládež, aby študovala aj náročne prírodovedné a technické predmety. Celý príbeh prvej slovenskej družice je na samostatnú knihu, ale zatiaľ si môžete prečítať aspoň jej blog. Projekt skCUBE nám však otvoril ďalšie nové a vzácne spolupráce. Napríklad so slovenskými univerzitami – Elektrotechnická fakulta Žilinskej univerzity v Žiline, Letecká fakulta TUKE, Elektrotechnická fakulta STU v Bratislave alebo Univerzitný vedecký park v Žiline. Za 4 roky tvrdej práce bez nároku na odmenu sme s technickým tímom o veľkosti približne 11 inžinierov a za výraznej pomoci našich partnerov (kvôli veľkej finančnej náročnosti na súčiastky sme obehli takmer všetky slovenské technologické firmy, ktoré môžu robiť pre space - inak, výborná networingová aktivita!) projekt dokončili a prvý slovenský satelit je na svete! Áno, dali sme to, a tu je dôkaz.
SOSA ako prirodzený partner v oblasti vesmíru
V tom čase sa už SOSA stala prirodzeným partnerom pre inštitúcie doma i v zahraničí, vrátane novinárov a ďalších ministerstiev. Stále častejšie sa na nás obracajú slovenské firmy, výskumné ústavy s prosbou o radu a usmernenie v otázke spolupráce s ESA. Ale píšu stále viac aj zo zahraničia – vždy keď chce niekto vedieť niečo o slovenských kozmických aktivitách. Naďalej pomáhame našej krajine: zasadzujeme sa za vznik bratislavského planetária, s predstaviteľmi Ministerstva dopravy diskutujeme o príležitostiach, ktoré prináša navigačný systém Európskej komisie - Galileo. Kontaktovali nás z Ministerstva životného prostredia ohľadom programu Copernicus. Obrovské možnosti zo satelitných dát pre meteorológiu sa núkajú vďaka projekt EUMETSAT, ktorý zatiaľ málo využívame. Zaujali sme aj bývalého veľvyslanca SR v Holandsku, pána Jaroslava Chleba, ktorý nás kontaktoval a pomohol nám rozšíriť naše kontakty aj v tejto krajine. Kvôli našej aktivite a širokému záberu sme dostali tú česť zastupovať štát vo výboroch ESA ako pozorovatelia. Prostredníctvom Ministerstva hospodárstva smieme reprezentovať Slovensko na Výbore ESA - PB-NAV (Programme Board on Satellite Navigation) a na Výbore ESA - PB-HME (Programme Board for Human Spaceflight, Microgravity and Exploration), do ktorých je náš člen ministrom oficiálne menovaný ako expert. Do kontaktu s Ministerstvom obrany SR sme sa dostali kvôli projektu suborbitálnej rakety ARDEA a kvôli iniciatíve pre získanie jedného exempláru kozmickej lode Sojuz, na ktorých letel prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella, do vlastníctva Slovenskej republiky a jeho následné umiestnenie do stálej expozície STM - Múzea letectva v Košiciach. Sme pozvaní aj na pôdu Ministerstva zahraničných vecí, kde sme diskutovali o zriadení slovenského registra kozmických objektov, boli sme pozvaní na viacero konferencií a stretnutí s potenciálnymi investormi v oblasti aerospace, vrátane zahraničných (napr. do Belgicka,Estónska a Nórska). Tešíme sa, keď môžeme pomáhať k rozvoju kozmických aktivít vo všetkých smeroch. Robíme to zo srdca a možno aj vďaka tomu sme sa stali prirodzeným partnerom aj pre zahraničné vesmírne agentúry- napríklad pre organizátorov súťaže European Satellite Navigation Competition (ESNC), či pre nemeckú vesmírnu agentúru (DLR), International Space University (ISU), Českú kozmickú kanceláriu (CSO) a mnohé iné organizácie.
Podarilo sa – Slovensko vstupuje do ESA
Náš cieľ a obrovská príležitosť pre krajinu - vstup do ESA, teda ohromný priestor pre rozvoj vedomostnej ekonomiky, sa podarilo zavŕšiť vo februári 2015, keď Národná rada SR ratifikovala medzinárodnú zmluvu o pristupujúcom štáte do ESA. Veľkou satisfakciou za našu prácu bolo, že sme sa na rozhodujúcom hlasovaní mohli zúčastniť osobne, pričom predseda NR SR pred všetkými poslancami zdôraznil, že to boli aj naše výsledky, ktoré ho presvedčili o zmysluplnosti členstva Slovenskej republiky v ESA. Ešte väčšiu radosť sme mali z toho, že návrh prešiel takmer jednomyseľne. Tento výsledok ocenili aj mnohé slovenské osobnosti.
Po ratifikačnom procese nastal deň “D”. Zástupca ESA Karlheinz Kreuzberg (Head of ESA Director General’s Cabinet) prišiel na Slovensko podpísať medzinárodnú zmluvu o Európskom spolupracujúcom štáte. Vďaka tejto zmluve boli totiž v minulom roku vybraté prvé slovenské PECS projekty, ktoré budú riešiť slovenské univerzity, firmy aj SAV. Všetci sa teraz môžu, aj vďaka našej práci a neúnavnej aktivite, konečne zapojiť do európskeho vesmírneho výskumu a biznisu. Študenti už nie sú ochudobnení o možnosť stážovať v ESA. Niektorí už stihli túto možnosť využiť, a my z toho máme úprimnú radosť. Aj keď sme už od roku 2006, kedy sme s týmto všetkým začali, trochu zostarli, teší nás, že sme poslúžili aspoň nasledujúcej generácii študentov, nehovoriac o súčasnej generácii vedcov a podnikateľov.
SOSA sa rozrástla
V našom príbehu sa opäť ukázalo, že trpezlivosť ruže prináša. A tie ruže sú naši členovia, ktorých máme k dnešnému dňu viac než 80. Sú to členovia s expertízou v rôznych oblastiach: máme astrofyzikov, rádioamatérov, astrobiológov, expertov v oblasti vesmírneho práva, elektrotechnikov a inžinierov, …. a spolu tvoríme jeden komplexný tím. Väčšina členov je u nás na dobrovoľníckej báze, ale máme už aj profesionálnych zamestnancov a rozbiehame projekty, ktoré môžu vytvárať pracovné pozície aj pre ďalších. Ideme trpezlivo, krok za krokom a snažíme sa využiť každú príležitosť a každé partnerstvo.
Pre našu otvorenosť a flexibilitu sme dnes:
Slúžime štátu v kozmických aktivitách
V septembri minulého roku sme takmer presne po 6 rokoch existencie našej organizácie prvý krát dostali možnosť vykonávať svoju činnosť profesionálne – teda za úhradu. Prihlásili sme sa totiž na výzvu ministerstva školstva týkajúcej sa “zabezpečenia podporných organizačných, technických a administratívnych činností v oblasti vesmírnej politiky”. Teda na tie činnosti, z ktorých väčšinu sme celé roky vykonávali zadarmo, len preto, že je to naša vášeň a preto, že sme chceli prispieť k tomu, aby sa aj naša krajina stala súčasťou európskych kozmických štruktúr a slovenské subjekty mohli prispievať k výskumu kozmu. Jednalo sa síce o financovanie len na krátku dobu (približne tri mesiace koncom roka 2015), avšak plnohodnotne sme ich našou činnosťou vyplnili. Podrobnejšie o tejto našej práci dočítate aj v záverečnej správe.
Ministerstvo školstva vyhlásilo podobnú výzvu na ďalšie obdobie a o tieto prostriedky sa rovnako s plnou vážnosťou uchádzame, pretože chceme našou expertízou a schopnosťami prispieť k ďalšiemu rozvoju slovenských kozmických aktivít. Do tejto výzvy sme sa prihlásili preto, že sme si vedomí našich kvalít a solídnej pozície v oblasti rozvoja vesmírnych aktivít a z toho plynúcej zodpovednosti, pretože sme sa stali prirodzeným kontaktom pre výskumné a vývojové organizácie, najmä v súvislosti s ESA, jej programom PECS a ďalších vesmírnych aktivít v SR. Pretože to robíme už roky, kvalitne a s radosťou.
Čo chceme pre ďalší rozvoj slovenských vesmírnych aktivít robiť?
Veríme, že dokážeme našej krajine naďalej pomáhať stať sa úspešnou v oblasti výskumu vesmíru a vývoja kozmických aktivít. Chceme urobiť všetko preto, aby bol zo strany slovenských výskumných a vývojových organizácií veľký záujem o projekty ESA PECS a aby sa Slovenský príspevok do tohto programu naplno využil. Chceme tiež naďalej popularizovať možnosti, ktoré prináša ESA firmám, študentom, univerzitám a výskumným ústavom, chceme podnecovať vedecko-technickú spoluprácu v tejto oblasti so zahraničím. Našou víziou je plné členstvo SR v ESA po roku 2020. To však predpokladá kvalitnú vedeckú infraštruktúru, skúsenosť mnohých slovenských výskumných organizácií s kozmickými projektami a ich pripravenosť podávať kvalitné projekty zaujímave pre ESA a to v objeme niekoľkých miliónov EUR ročne – čo je už samo o sebe pre našu krajinu naozaj veľkou výzvou.
Spoločne s našimi vedcami chceme naďalej rozvíjať aj naše vedecké a výskumné aktivity, a to predovšetkým v oblasti aplikovaného výskumu. A prinášať tak na trh aj praktické aplikácie, ktoré ľuďom zjednodušujú život, alebo rozvíjajú medzinárodný obchod. Plánujeme tiež využiť možnosti rôznych grantov a podporných schém na to, aby sme spoločne s našimi partnermi v oblasti kozmonautiky vytvorili platformu na testovanie a experimentovanie v troposfére, stratosfére, ako aj podmienkach vonkajšieho vesmíru. Veríme totiž, že táto platforma poslúži nielen nám, ale aj našim univerzitám, vedeckým tímom a firmám – a to nie len na Slovensku, ale aj v zahraničí.